| Anotácia: |
Dáta zo Slovenska (Slonad, 1998; Prevalencia násilia páchanom na deťoch v Slovenskej republike, IVPR, 2013), ako aj medzinárodné údaje (Hidden in Plain Sight, A Statistical Analysis of Violence against Children, UNICEF, 2014) poukazujú na vysokú prevalenciu násilia páchanom na deťoch nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Porovnanie údajov z prieskumov s oficiálne dostupnými údajmi vo výkazoch sociálnoprávnej ochrany ukazuje, že súčasný systém ochrany detí zachytáva iba špičku ľadovca reálneho výskytu násilia a kontrastuje tak s dostupnými domácimi aj zahraničnými prieskumami. O väčšine detí, konfrontovaných so sexuálnym zneužívaním, fyzickým a psychickým týraním alebo zanedbávaním v rodinnom prostredí, sa vôbec nevie.
V spolupráci s Národným koordinačným strediskom na ochranu detí pred násilím sme preto v troch krajoch Slovenska zorganizovali skupinové stretnutia kľúčových aktérov - tí prichádzajú s deťmi do prvého kontaktu a na potenciálne násilie páchané na deťoch môžu buď upozorniť, zo zákona ho riešiť alebo poskytnúť deťom ochranu. Stretnutí sa zúčastnili pracovníci a pracovníčky sociálnoprávnej ochrany, škôl, samospráv, pedagogicko-psychologických poradní, obcí, mestských častí, mimovládnych organizácií, krízových stredísk, lekárskej obce, polície a prokuratúry. Hlavným cieľom bolo zistiť, ako sa riešia prípady násilia na deťoch v praxi. Predmetom výskumu boli otázky, týkajúce sa vyhľadávacej činnosti a koordinácie postupov podieľajúcich sa na ochrane detí pri podozrení z ich týrania, sexuálneho zneužívania, zanedbávania, psychického alebo fyzického násilia.
Najdôležitejšie problémy, s ktorými sa zamestnanci a zamestnankyne stretávajú, sú zosumarizované do štyroch tematických okruhov. Prvý sa zaoberá praxou vyhľadávacej činnosti a vybranými dôvodmi, prečo je v porovnaní s údajmi z domácich a zahraničných prieskumov malý počet oficiálne evidovaných a riešených prípadov. Druhý tematický okruh popisuje systémové bariéry spolupráce pri riešení podnetov podozrení z násilia na deťoch. V treťom okruhu sú uvedené oblasti, ktoré boli v priebehu diskusie reflektované ako zásadné. Tieto sa primárne netýkali vzájomnej koordinácie, ale spontánneho reflektovania prekážok súčasnej praxe. Ďalšia časť obsahuje sumarizačnú tabuľku, poskytujúcu prehľad reflektovaných oblastí v jednotlivých profesiách. V závere sú zhrnuté možné príklady dobrej praxe a dodatočne zaslané návrhy na zefektívnenie opatrení a prístupov v ochrane detí pred násilím.
|
|
