| Anotácia: |
Väčšina ekonomicky aktívnych osôb vykonáva závislú prácu a v práci strávi významnú časť svojho života. Je preto dôležité venovať pozornosť pracovným podmienkam, za ktorých zamestnanci vykonávajú prácu a stredobodom pracovnoprávnej úpravy by mala byť dôstojnosť človeka. Dôležité sú i korektné vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom a medzi zamestnancami navzájom. V medziľudských vzťahoch, a to aj na pracovisku, bežne dochádza k rozličným konfliktom, ktoré môžu mať tak pozitívny ako aj negatívny vplyv na kvalitu práce a celkové pracovné prostredie.
Za negatívny prejav správania sa na pracovisku možno považovať obťažovanie na pracovisku, ktoré má rôzne podoby a je označované rôznymi termínmi - mobbing, bossing, zneužívanie zamestnancov, šikanovanie, psychoteror na pracovisku, morálne obťažovanie. Keďže nejde o ojedinelý negatívny jav (ako potvrdzujú výskumy) na pracovisku, ktorý nepriaznivo pôsobí na šikanovaného zamestnanca i na celkovú pracovnú klímu, bude pozornosť venovaná tomuto problému.
Problematika mobbingu/bossingu je rozsiahla, dotýka sa nielen poškodeného zamestnanca, jeho kolegov na pracovisku, ale aj zamestnávateľa, a v neposlednom rade jeho príbuzných, priateľov, či rozličných inštitúcií (napr. súdov, inšpektorátov práce, ktoré riešia podnety šikanovaných zamestnancov alebo im poskytujú poradenstvo). Možno uviesť, že ide o celospoločenský fenomén, ktorý je potrebný skúmať z viacerých sfér, či už z medicínskeho, psychologického, sociologického, ekonomického či právneho hľadiska.
Táto práca je zameraná na výklad základných aspektov mobbingu/bossingu na pracovisku, a to najmä z pohľadu práva a možností ochrany šikanovaných zamestnancov. V práci sú uvedené základy skúmania problematiky násilia na pracovisku, príčin a prejavov mobbingu a následne charakteristiky obete a páchateľa mobbingu. Práca poskytuje prehľad právnych úprav štátov, ktoré sa problematikou mobbingu/bossingu zaoberajú a záverom sú uvedené možné návrhy de lege ferenda slovenskej právnej úpravy.
|
|
