| Anotácia: |
V tejto štúdii sa venujeme postupom krízovej intervencie formou multinštitucionálnej intervencie v prípadoch domáceho násilia a násilia na ženách. Spolupráca všetkých zúčastnených inštitúcií, aktérov a aktérok v oblasti domáceho násilia a násilia na ženách bola opakovane identifikovaná ako nevyhnutná pre efektívny boj s týmito fenoménmi.
Tradičné modely riešenia prípadov domáceho násilia a násilia na ženách stoja na izolovaných aktéroch, na ktorých sa môžu obete násilia obrátiť. Tie vedú k obmedzenej informovanosti nielen medzi orgánmi, ktoré majú poskytovať pomoc obetiam, ale aj medzi obeťami samotnými.
Nekoordinované postupy vedú k horšiemu riešeniu prípadov násilia a v konečnom dôsledku zaťažujú obeť potrebou opakovaných návštev, aktívneho vyhľadávania pomoci a podobne.
Multiinštitucionálny prístup by mal byť holistický a koordinovaný tak, aby všetky aktivity, opatrenia a programy na seba nadväzovali a boli harmonizované. A to od aktivity orgánov činných v trestnom konaní, po zdravotnícke služby, psycho-sociálne služby, služby zabezpečujúce bezpečnosť obetí a tak ďalej. Výhodou takejto spolupráce inštitúcií a organizácií podieľajúcich sa na riešení prípadov domáceho násilia a násilia na ženách je, že sa tým zároveň vytvára sieť ľudí, na ktorých je možné zacieliť vzdelávanie a ktorí tvoria významný zdroj informácií o tom, čo v danom systéme funguje a čo naopak nie.
Takýto prístup zo sebou nesie mnoho výziev, pretože na to aby bol efektívny, musia do neho byť zapojení aktéri z rôznych profesionálnych a inštitucionálnych sfér, medzi ktorými je potrebné vytvoriť vzájomnú dôveru a ochotu a spolupracovať.
Hlavnými cieľmi multiinštitucionálneho prístupu bude vždy zaručiť a zabezpečiť prístup k službám a pomoci pre obete. Tieto služby musia byť vzájomne prepojené a poskytované na základe spoločných, dohodnutých pravidiel, metód a postupov. Musia mať stanovenú zodpovednosť aktérov na jednotlivých úrovniach, pričom aktéri musia byť koordinovaní v oblasti riešenia prípadov domáceho násilia a násilia na ženách, ako aj v oblasti prevencie. Napokon je nevyhnutné, aby vzájomná spolupráca viedla k zberu presných a spoľahlivých dát o prípadoch násilia a jednotlivých intervenciách.
Cieľom tejto štúdie je preto opísať dobrú prax v krajinách, ktoré aplikujú modely multiinštitucionálnej spolupráce, či už na všetkých úrovniach, alebo aspoň v niektorých oblastiach súvisiacich s domácim násilím a násilím na ženách. Dokument pritom používa základnú terminológiu a východiská, ktoré už boli podrobne rozpracované v iných publikáciách, najmä pojmy multiinštitucionálna spolupráca, resp. multiinštitucionálna intervencia, ktorej formou sú aj intervenčné tímy a centrá.
|
|
