| Anotácia: |
Dvadsaťjeden ľudí predstavuje hlavných autorov a zároveň postavy knihy, ktorú držíte v rukách. Dvadsaťjeden je len zlomok z množstva životných príbehov dávajúcich zmysel a význam slovu, ktoré ľudia často nevedia vysloviť. Slovu, ktoré vyvoláva pozitívne i negatívne emócie a ktoré posledných desať rokov rezonuje vo sfére sociálnych služieb na Slovensku.
Slovu deinštitucionalizácia. Pojmu, pri ktorom sa tvárime, že mu rozumieme a chápeme ho. Alebo si to aspoň myslíme. Čo je to vlastne deinštitucionalizácia? Odpovedať na túto otázku sme mohli aj odbornou knihou, ktorá by zhrnula teoretické východiská stojace v pozadí procesov deinštitucionalizácie a práv ľudí so zdravotným postihnutím. Mohli by sme tu rozoberať filozofiu a východiská ľudskoprávneho prístupu, predložiť právnu analýzu podporujúcu a vyžadujúcu dodržiavanie základných práv a slobôd pre všetkých. Všetkých nás, ktorí sme občanmi.
Keď sme sa s kolegami rozprávali, čo má byť obsahom tejto knihy, aby sme ňou odpovedali na uvedenú otázku, opätovne sme si uvedomili, že nie sme tí, ktorí slovu vedia dať správny obsah a význam. Je čas, aby sme počuli tých, ktorých sa deinštitucionalizácia bytostne dotýka Ś ľudí, ktorí žili a žijú v inštitúciách. Oni vedia najlepšie, čo vlastne deinštitucionalizácia je.
|
|
