| Anotácia: |
Hlavným cieľom monografie je prezentovať predbežné výsledky predvídania potrieb trhu práce na Slovensku do roku 2025.
Napriek mnohým nedokonalostiam, ktoré sprevádzajú sociálno-ekonomické prognózy, hlavným dôvodom ich realizácie je kvalifikovaný odhad trendu vývoja skúmaného javu, v tomto prípade rozsahu a štruktúry dopytu ako aj ponuky práce. V dôsledku dynamického vývoja globalizačného procesu, ktorého základnou črtou sú neustále technologické zmeny na jednej strane a starnutie obyvateľstva na druhej strane, je súlad politiky v oblasti vzdelávania, trhu práce a sociálneho poistenia v súvislosti s očakávaným vývojom východiskom pri riešení problémov, ktoré sa nachádzajú v prieniku záujmov celej spoločnosti. Nadväzujúc na poznatky z rozrastajúcej sa vedeckej práce venovanej tejto problematike a opierajúc sa o určité predpoklady ponúkajú autori prostredníctvom aplikácie existujúcich modelov, ich modifikácií, ako aj aplikáciou vlastného modelu a použitím dostupných štatistických databáz, rámcový pohľad na štruktúru budúcich potrieb trhu práce SR.
Prvá kapitola sa venuje teoretickým a metodologickým aspektom a významu prognózovania potrieb trhu práce z aspektu štruktúry vzdelania a povolania.
Druhá kapitola prináša výsledky prognózy štruktúry zamestnanosti podľa kategórie pohlavia, veku, vzdelania a kraja pre Slovenskú republiku do roku 2025 prostredníctvom modelu VZAM. Tretia kapitola sa zameriava na modelovanie pracovnej sily zo strany ponuky s dôrazom na prognózovanie miery ekonomickej aktivity obyvateľstva podľa vekových skupín a priemernej miery participácie podľa pohlavia (pomocou modelu logit). Štvrtá kapitola sa venuje modelovaniu dopytu pracovnej sily podľa odvetvovej štruktúry slovenskej ekonomiky, pričom prognózy sú na základe modelov matice spoločenského účtovníctva (Social Accounting Matrix) a modelu HERMIN. Posledná piata kapitola ponúka výsledky odhadov individuálnych výnosov zo vzdelania pre Slovensko a krajiny Európskej únie (EÚ) na základe dát EU-SILC (štatistického zisťovania EÚ o príjmoch a životných podmienkach) ako reflexiu meniacej sa "hodnoty vzdelania."
|
|
