| Anotácia: |
Predložená štúdia sa snaží predstaviť čitateľovi taký obraz práce, ktorý dobre a farbisto vykresľuje súčasnú prácu na Slovensku. Teda, čo ľudia na Slovensku robia, keď pracujú. A tiež to, v akých súvislostiach sa práca na Slovensku odohráva.
Historicky sa budeme zaoberať len obdobím posledných rokov, teda nebudeme poukazovať na prekonanie zaostalej, fyzicky namáhavej práce z minulosti, ani na spriemyselňovanie slovenského vidieka. Na začiatku druhej dekády 21. storočia má práca na Slovensku určité charakteristiky, ktoré svedčia o jej zakorenenosti v našich podmienkach a vypovedajú o schopnostiach obyvateľov tejto krajiny popasovať sa s možnosťami skvalitnenia svojej práce.
V predloženej štúdii sa podrobnejšie zaoberáme najmä otázkami kvality pracovných miest, resp. otázkami hodnotenia kvality práce. Aj keď v súčasnej situácii sa to môže zdať voči vysokej miere nezamestnanosti ako podružný problém, nie je tomu tak. Najmä rokovania sociálnych partnerov neustále narážajú na protiklady rastu ceny práce a udržania kvality pracovných miest. Zamestnávatelia majú problémy s nárokmi zamestnancov na udržanie a rast kvality pracovných miest, a zamestnanci sa musia vyrovnávať s tlakom na znižovanie miezd a podmienok práce, a to všetko v situácii, keď slovenskí občania zažili ekonomický rast, okúsili možnosti zlepšovania miezd i pracovných podmienok, ale následne globálna kríza upozornila na to, že to nepôjde lineárne a samo. Kvalita práce ako ukazovateľ situácie v práci má aj významné komparatívne medzinárodné dimenzie, keď pozícia krajiny v tejto oblasti môže byť silnejším či slabším impulzom pre zmenu príslušných vládnych, ale aj regionálnych či podnikových politík.
V štúdii sú podrobnejšie prebrané otázky konceptu kvality práce a kvality pracovných miest, otázky tvorby indikátorov, ktoré umožňujú zachytiť aktuálny stav v jednotlivých oblastiach práce, a napokon aj konkrétne naplnenie týchto indikátorov a porovnanie situácie Slovenska s krajinami EÚ v tejto oblasti, a to najmä v období rokov 2005 - 2010 (podrobné údaje v prílohe), teda tesne po vstupe do Európskej únie. V závere sú uvedené námety na podporu kvality pracovných miest.
Autor pridáva aj výsledky empirických prieskumov, ktoré viedol alebo sa zúčastnil na ich riešení. Tieto prieskumy poukazujú na rozdiely v práci zamestnancov súkromného a verejného sektora a rozdiely v živote a práci obyvateľov Slovenska (západnej časti) a Rakúska. Príslušné údaje pochádzajú z obdobia druhej polovice prvého decénia 21. storočia. Pre doplnenie obrazu o práci na Slovensku autor popisuje socioekonomickú situáciu a politiky štátu v oblasti práce po vstupe Slovenska do EÚ.
|
|
