| Anotácia: |
Konferenciu Trh práce v Slovenskej republike po jej vstupe do Európskej menovej únie pripravili spoločne Ekonomický ústav SAV a Katedra sociálneho rozvoja a práce Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Odbornej verejnosti priniesla nové poznatky z oblasti trhu práce, zamestnanosti a súvisiacej sociálnej sféry. Prezentovala výsledky riešiteľov príslušných projektov VEGA, ale aj názory ďalších odborníkov na riešenie hlavných problémov v uvedených oblastiach.
Konferencia bola určitou sondou do predchádzajúceho zložitého obdobia.
Svetová ekonomika, ekonomika EÚ i ekonomika Slovenska prešli od roku 2004, t. j. od najväčšieho rozšírenia EÚ vo svojej histórii, dynamickým vývojom, ktorý vyústil do finančnej a hospodárskej krízy od roku 2008. Dôsledky krízy sa s najväčšou intenzitou prejavili predovšetkým v raste zadlženosti viacerých európskych krajín s negatívnymi dôsledkami na stabilitu eura a zamestnanosť. Na začiatku finančnej a hospodárskej krízy prijatie eura na Slovensku hodnotili odborné i politické kruhy prevažne vysoko pozitívne, ale postupne zaznievajú aj negatívne hodnotenia vyplývajúce hlavne z nutnosti dotovania spoločného eurovalu. Dokonca sa spochybňuje aj samotná existencia eura ako jednotnej európskej meny. Argumentuje sa aj situáciou v nových členských štátoch, ktoré si ešte zachovávajú národné meny, a ktoré sa vlastnou menovou politikou lepšie dokázali prispôsobiť kríze (napr. Poľsko dokázalo znižovať mieru nezamestnanosti i mieru dlhodobej nezamestnanosti).
Rast konkurencie v globálnom meradle bude mať v najbližších rokoch ešte väčší vplyv na slovenskú ekonomiku a slovenský trh práce. O to zložitejšie bude plniť ciele stratégie Európa 2020 v slovenských podmienkach, napríklad v raste miery zamestnanosti a osobitne v znižovaní dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je najvyššia spomedzi všetkých krajín EÚ. Ide o proces, ktorého vývoj je poznačený jednotlivými etapami krízy - od finančnej k dlhovej. V tejto súvislosti je podstatné, že dochádza k prehlbovaniu príjmových nerovností, ktoré majú svoje konzekvencie na trhu práce. Ďalšia etapa krízy s veľkou pravdepodobnosťou bude viesť k redukcii spotreby a následne i produkčných kapacít. Ako sa táto postupnosť a väzby prejavia na formovaní slovenského trhu práce, je veľmi otázne. Faktom však je, že slovenský produkčný potenciál reprezentujú predovšetkým zástupcovia transnacionálnych korporácií (vzhľadom na tvorbu HDP), ktorí budú problémy kapacít a zamestnanosti riešiť skôr inde ako vo svojich materských krajinách.
Organizátori konferencie sú presvedčení, že v tomto zborníku dostáva odborná verejnosť na Slovensku do rúk cenné hodnotenie náročného obdobia vývoja slovenského trhu práce i určité námety, ako riešiť jeho hlavné nahromadené problémy. Zároveň si organizátori konferencie uvedomujú, že zníženie miery nezamestnanosti a zníženie dlhodobej miery nezamestnanosti bude vyžadovať tak ďalší výskum, ako aj zmeny doterajších prístupov v hospodárskej politike i v čiastkových politikách trhu práce.
|
|
