| Anotácia: |
Sociálne podnikanie je na Slovensku slabo rozvinutá oblasť podnikania a počet subjektov, ktoré by sa dali nazvať sociálnymi podnikmi, je nízky. Cieľom tejto publikácie je na základe empirického výskumu zmapovať bariéry, ktorým sociálne podniky na Slovensku čelia. Vo výskume sme využili kombináciu viacerých druhov výskumných metód. V rámci kvalitatívneho terénneho výskumu, ktorý zahŕňal skúmanie sociálnych podnikov, sme urobili hĺbkové rozhovory, tak s predstaviteľmi a predstaviteľkami podnikov, ako aj odborníčkami a odborníkmi z verejnej správy, neziskového sektoru a akademického prostredia, ktorí sa tejto téme venujú.
Kvalitatívny výskum bol doplnený kvantitatívnym dotazníkovým zisťovaním názorov a skúseností predstaviteľov a predstaviteliek obcí s obecným podnikaním. Preukázala sa diverzita a farebnosť rôznych iniciatív, ktoré vykazovali dôležité atribúty sociálneho podnikania. Typologicky sme tieto aktivity rozdelili do nasledujúcich štyroch skupín: aktivity, ktoré sú primárne zamerané na pracovnú integráciu; aktivity, ktoré poskytujú sociálne služby a zároveň majú prvky sociálneho podniku pracovnej integrácie; aktivity komerčného charakteru, ktoré generujú zisk, ale zároveň majú prvky sociálneho podniku pracovnej integrácie; záujmové aktivity, ktoré majú prvky sociálneho podniku pracovnej integrácie a ktoré môžu generovať malý zisk. Na základe výskumu sa ukazuje, že jedným z kľúčových predpokladov pre rozbeh a existenciu sociálneho podniku je až nadštandardne silná motivácia kľúčových aktérov, ktorí stáli za zrodom podnikateľskej iniciatívy.
Zároveň sme u týchto ľudí zaznamenali aj imanentnú prítomnosť určitého idealizmu, až altruizmu, v zmysle nezištnej služby iným. Pre rozbeh sociálneho podnikania je tiež nevyhnutný aj určitý sociálny kapitál, v zmysle sociálnych väzieb, siete kontaktov a relatívne dobrého mocenského postavenia v oblasti, v ktorom aktéri pôsobia. Takmer všetky sociálne podniky, ktoré sme navštívili, boli rozbehnuté, tak vďaka určitému know-how, ako aj vďaka sociálnym väzbám a kontaktom, ktoré aktéri už mali naakumulované v rámci svojej predchádzajúcej sociálnej a pracovnej trajektórie. Výraznou črtou sociálneho podnikania, ktorú sme identifikovali, je aj závislosť na vonkajšom ekonomickom prostredí. Predstavuje to najmä závislosť na ekonomickom zdraví regiónu, ale aj na národného hospodárstva. Mnohé sociálne podniky môžu mať napríklad problémy vzhľadom na nízku kúpnu silu obyvateľov v znevýhodnených regiónoch.
Ako významnú bariéru pre vznik, rozvoj a kontinuálne fungovanie sociálnych podnikov sme identifikovali nedostatok finančného kapitálu. Ďalšou prekážkou je nedostatok zručností spojených s podnikaním vo všeobecnosti. Špecifickou výzvou sa tiež ukazuje nájdenie vhodného spôsobu prepájania služieb zamestnanosti s podporou sociálneho podnikania. Nevyhnutnou sa ukazuje aj potreba nastaviť verejné obstarávanie tak, aby sa pri výbere subjektov okrem ďalších parametrov zohľadňovali aj sociálne aspekty. Úspech pracovnej integrácie tiež úzko súvisí s dobrými podmienkami bývania, čo poukazuje na nevyhnutnosť podpory aj mimopracovných podmienok života. Pre úspešnosť sociálneho podnikania v oblasti pracovnej integrácie je nevyhnutné venovať pozornosť aj zdravotnej starostlivosti o pracovníkov a pracovníčky.
|
|
