 | Karlovská, Dušana
- Krokavcová, Natália
- Králová, Sylvia
Bezpečný ženský dom ako nástroj uplatňovania ľudských práv žien a detí. / Karlovská, Dušana; Krokavcová, Natália, Králová, Sylvia. - 1. vyd. - Košice : Fenestra, 2009. - 51 s.
- ISBN 978-80-969884-2-6.
slo
|
|
| Anotácia: |
Súčasné štúdie ukazujú, že jedna štvrtina až jedna tretina žien v Európe je vystavená násiliu zo strany jednotlivcov z ich bezprostredného sociálneho prostredia. Až na niekoľko výnimiek sú páchateľmi muži: partneri, manželia, otcovia, lebo bratia. Ak vezmeme do úvahy socio-ekonomické podmienky, ktoré v našej spoločnosti prevažujú, sú mnohé ženy, ktoré týra člen rodiny nútené odísť z domu, aby unikli násiliu, mohli chrániť svoj život a hľadať ochranu a bezpečie. Veľkú časť z nich v mnohých európskych krajinách prijímajú bezpečné ženské domy, ktoré sú kľúčovými inštitúciami v boji proti násiliu páchanému na ženách a deťoch. Bezpečné ženské domy sú dôležitým faktorom spoločenského rozvoja nielen tým, že poskytujú ženám a deťom bezpečné prostredie, ale aj presadzovaním rovnakých práv a príležitostí pre ženy a mužov, ako aj základných ľudských práv.
V Európe bol spoločenský problém násilia páchaného na ženách a deťoch zo strany mužov marginalizovaný ako tabuizovaná téma až do začiatku 70-tych rokov, vo východnej Európe do začiatku 90-tych rokov. Úplne prvý bezpečný ženský dom bol založený v roku 1972 v Londýne. Na Britských ostrovoch otvorili ďalšie bezpečné ženské domy skôr, než sa ženské hnutie rozšírilo do západnej, strednej a severnej Európy a neskôr do južnej Európy, až nakoniec, po páde železnej opony, do krajín východnej a juhovýchodnej Európy. V súčasnosti je v celej Európe asi 1500 bezpečných ženských domov. Mnohé európske krajiny - najmä krajiny južnej a východnej Európy - však doteraz trpia nedostatkom bezpečných ženských domov, ktoré by ženám a ich deťom poskytli ochranu. Ženy, ktoré sa rozhodnú založiť bezpečný ženský dom, musia často zdolávať neprekonateľné prekážky: nedostatok finančnej podpory alebo politickej vôle na strane štátnych alebo samosprávnych orgánov.
Na Slovensku nemáme bezpečné ženské domy. Máme zariadenia sociálnej pomoci, ktoré čiastočne suplujú potrebu bezpečných ženských domov. Samotné poskytovanie nechráneného ubytovania pre ženy zažívajúce násilie a ich deti nestačí. Kľúčovým prvkom, ktorý bezpečné ženské domy ženám a ich deťom poskytujú, je posilnenie k tomu, aby prevzali kontrolu nad svojím životom. Ženy a deti, ktoré žijú v bezpečnom ženskom dome, by mali nakoniec znovu získať pocit, že žijú v bezpečí.
Cieľom projektu bolo otvoriť dialóg so štátnymi inštitúciami o bezpečných ženských domoch a zvýšiť uplatniteľnosť práv žien a detí, ktoré zažívajú násilie.
|
|
