Anotácia: |
Predložená práca je celkovo rozdelená do šiestich hlavných kapitol. Po úvodnom vstupe do sledovanej problematiky nasleduje kapitola venovaná metodike práce a zdrojom údajov. Jej hlavnou úlohou je oboznámiť čitateľa so základnou logickou koncepciou práce, s použitými údajmi a metodickými postupmi. V tretej kapitole sa snažíme priblížiť čitateľovi rómsku populáciu prostredníctvom základných populačných štruktúr a geografického rozmiestnenia. Hodnotíme zloženie Rómov podľa veku a pohlavia, rodinného stavu, najvyššieho dosiahnutého vzdelania a ekonomickej aktivity. Z priestorového pohľadu je pozornosť venovaná predovšetkým okresnej administratívnej úrovni, pričom sa opierame najmä o výsledky sčítaní 1980 a 2011 a tiež údaje získané z Atlasu rómskych komunít 2004. Štvrtá kapitola sa snaží charakterizovať prokreatívne správanie rómskeho obyvateľstva a žien z rómskych lokalít. Vzhľadom na dostupné údaje využívame nielen prierezový (transverzálny) pohľad, ale predovšetkým sa opierame o generačný prístup. Prostredníctvom získaných informácií sa okrem hodnotenia intenzity a časovania pokúšame tiež zodpovedať otázku, či v procese plodnosti dochádza u rómskeho obyvateľstva k nejakým zmenám, a to v úzkom prepojení s vývojom na Slovensku. Súčasne sme sa tiež pokúsili o identifikáciu prípadných rozdielov v úrovni plodnosti v rámci samotnej rómskej populácie. V poradí piata kapitola analyzuje proces potratovosti, pričom je zvlášť hodnotený charakter a intenzita samovoľnej a umelej potratovosti. Na niektoré možné príčiny vysokej intenzity spontánnej potratovosti. V kombinácii s typom pôrodov analyzujeme štruktúru ukončených tehotenstiev, ich intenzitu a časovanie op´tovne v porovnaní s populáciou Slovenska. Súčasťou tejto kapitoly je tiež diskusia k problematike antikoncepcie a plánovaného rodičovstva v prostredí rómskych osád. Druhý rozsiahly blok svoju pozornosť venuje otázke úmrtnosti a zdravotného stavu rómskej populácie. V prípade úmrtnosti sme konštruovali úmrtnostné tabuľky pre populáciu rómskych lokalít, analyzujeme stav dojčenskej úmrtnosti a tiež hlbšie rozoberáme charakter úmrtnosti z pohľadu príčin smrti. S úmrtnosťou úzko súvisí zdravotný stav, ktorý je predmetom ďalšej časti tohto bloku. Pomocou niekoľkých terénnych zisťovaní a lekárskych analýz sme sa snažili podchytiť aj také oblasti, ako je subjektívne hodnotenie zdravotného stavu, chronická a dlhodobá chorobnosť, obmedzenie bežných aktivít, či popísať niektoré faktory ovplyvňujúce zdravotný stav rómskej populácie. Vyvrcholením nášho snaženia je posledná kapitola, v ktorej na základe získaných výsledkov vytvárame scenáre budúceho vývoja úmrtnosti a plodnosti a konštruujeme novú populačnú prognózu rómskeho obyvateľstva na Slovensku do roku 2030.
|
|